„Dáva, berie, pod kameňom žaby derie; a tie žaby kŕkajú, pokoja mu nedajú. – Najprv dal, potom vzal, pod kameňom žaby klal; a tie žaby kŕkali, pokoja mu nedali. Do školy – psi holí! – Ja sa tak nebavím!"

HUS: Ta, ta, ta, do kňazovho žita! HÚSATÁ: Keby sme si boli vrece vzali! (Keď ich vyháňajú zo žita): Jaj, beda, prebeda, už nám vrece netreba! – (Keď sa mlatec cepami na ne zoženie): Už nám viac netreba! Cigoligo (Cigorigo) kapsa, kúpil (predal) koňa za psa, kým ho domov doniesol, všetku kožu mu zjedol. Za hodinu ako mäd a za desať ako had. – Viac jedu, než medu. Z jedných úst teplo i zimu púšťa. – Z jedných úst studený i teplý vietor púšťa. VRABEC (po zobraní úrody): Gazda som, gazda som! – Gazda Sto, gazda Sto! (zŕn.) – V zime, v nedostatku už ticho: Tšš, tšš! – Keď berie zrno zo stodoly, kričí: Ništ, ništ! – Žencom privoláva: Žaň, Žan, Žan! – Keď sedliak mláti, vychvaľuje ho: Gazda, gazda! – Ale pred novou úrodou sa mu vysmieva: Všivák, všivák, nemá nič! Skúpy jednou rukou dáva, druhou berie. — Skúpy najprv dáva, potom berie. — Skúpy čo jednou rukou podáva, to druhou vychytáva. Nič nie je také nestále ako chvíľa a ľudia. Kto sľúbi a nesplní, je cigáň. Sľúbiť je pansky, nesplniť cigánsky. Máme hrnce na predaj ! Vraví žena, nesúca dieťa na chrbte. Druhá, opačujúc dieťa, hovorí: Deravé sú, deravé!