„Umreli nám stará mati, kto ich bude nariekali? I ja, i ja, i Žofia."

Moja, moja Hanička, meno moje drahuo! Môj mladý zať, a mladej nevesty nevidím! Ach, načože si ma, načo nechal, ako tú kvočku s tými kuraty! Radšej by som mu ja bol hrob zaľahol! Kto tu bol? Dráb. Čo nám vzal? Dieťa. Ktoré? To malé. Plačme ho! (Zbor.): Umrel Ján, plačme zaň, i ty i ja, i Žofia, ňu ty milá, nunu, nuty ňu! Trenčianska. Ja utrápená matka! – Ja bolestná matka! Môj syn jediný, od boha vyžiadaný! Bolesť na srdci a slza v očiach. Už by aj ten kameň slzy zaliali nado mnou! Veď mu už viac nedáme.