„Pod koleny nemrlený!"

Otvor ústa, dám ti chrústa. Kyn, kaň, mystikan, voten, vôc, poza tôc, cibala, babala! Len mu tak oči prechádzali od smiechu. Slzy mu od smiechu padali. Hore potokom, dolu potokom podpiera sa pán konským kopytom. Ide svrček po stene, kým sa (Marka) zasmeje. – Ide pavúk po stene, kým sa (Marka) zasmeje. Ide pavúk po papuči, kým sa (Hanka) nerozpučí! Cinci, binci, bili sa Nemci okolo kríža pre kúsok makového sliza. Anduš, kdes’? Ty starý pes, a ja mladá veverička, a ty za mnou bež! Chrúst, chrúst, okolo úst, ham do úst!