„Nekašli, aby ťa nenašli."

Káj, máj, kolimbaj, čo ti dám, to schovaj! Pil by vôl, ktorý ručí; ešte viacej, ktorý mlčí. Čit! Vstane pán hore, bude biť! Čo ho rozštvrtíš, neprerečie slova. Nekvákaj, nekvákaj, ty čierne havráňa, dosť sa nakvákajú mrcha ľudia na mňa! Otvor ústa, dám ti chrústa. Vo mlyne na kline červivý pes, kto slovo prerečie, musí ho zjesť, ja som pán kráľ (kapitán), ja ho nesmiem zjesť! – Vo mlyne na kline visí červivý pes, kto slovo prerečie, musí ho zjesť. Ja som pán, ja som kráľ, a vy, psi, mlčte, pod kameň si zuby vstrčte! Mlčí, akoby ho holili. – Mlčí, akoby mal na hube zámku. – Mlčí, akoby mal zapečatené ústa. – Mlčí, akoby mal zašité ústa. – Mlčí, akoby mal smolou zalepené ústa. – Mlčí, akoby nemal ústa. – Mlčí ako nemý. – Mlčí ako peň. – Mlčí ako stena. – Mlčí ako ten kameň. Tak zatíchol, ani len nemukol. – Tak zatíchol, ani len neskukol. – Tak zatíchol, ani len neškrkol. Má žabu v ústach.