„Kto je bosý, toho pánboh nosí; kto je obutý, ten je nadutý."

Bohatý — pyšný; chudobný — pokorný. — Bohatý — rohatý. Pre chudobných dieťatka, pre bohatých teliatka. – Nékomu dá pánboh detátko, nékomu telátko. Jeden sa postí, druhý sa hostí. Naša kapsa úbohá, všetko vezme, čo boh dá. — Čo boh dá, s tým do kabely. Čo zvýši, to bude Mariši, a čo zostane, to Zuzane. Grošom smrdí. Boháč boháča zastane, chudobného nikto. Bohatému nevrie, chudobnému vykypí. Fašangy, fašangy, fašangové časy; jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy. A my chlapci neboráci nemáme čo jesti, musíme sa z dom’ do domu po dedine pliesti. Skôr ťa ešte chudobný znevestuje ako bohatý.