„V mojej materinej peci myši pištia."

Hore potokom, dolu potokom podpiera sa pán konským kopytom. Okolo Dobronivej deväť žiačkov chodí. Jeden vraví Dobronivá, druhý vraví Dobronivá, tretí vraví Dobronivá atď. Kto popod pec sadá, ženu si hľadá. Píšem, píšem pisáričku, napíšem ti šestnásť, kto neverí, nech prečíta, či ich nieto šestnásť. Naša okenička je najvypupenčekovatedlnejšia. Spálili zápražku. Malé pána, kostrbáňa, v hustom háji kozy zháňa. A tie vrabce z toho tŕňa štrnk, brnk do tŕňa. LASTOVIČKA (zobúdza ľudí): Tri bili, štyri bili, ja som vstala, postieľku si postlala, a ty ešte spíš, či sa nehanbíš? – Štyri bili, daj tú kašu na misu! – Menšiemu menšie, väčšiemu väčšie, a kto nechceš, vytri, vytri a vyhoď na mráz! – Čo robíte? Vŕtame, vŕtame. Nevŕtaj, rozštiepiš! – Už som nanosila, navozila, a tu neni nikde ništ! – Odišla som, plné komory, plné stodoly, a keď som sa navrátila, nenašla som ništ! Prešpor. stol. Nenie toho domu, dze by nebolo lomu. Bošácka dolina.