„Okolo Dobronivej deväť žiačkov chodí. Jeden vraví Dobronivá, druhý vraví Dobronivá, tretí vraví Dobronivá atď."

A tie vrabce z toho tŕňa štrnk, brnk do tŕňa. Píšem, píšem pisáričku, napíšem ti šestnásť, kto neverí, nech prečíta, či ich nieto šestnásť. Železo, železo, oželezilo si sa. – Koleso, koleso, okolesilo si sa. Naša okenička je najvypupenčekovatedlnejšia. Hore potokom, dolu potokom podpiera sa pán konským kopytom. Ide svrček po stene, kým sa (Marka) zasmeje. – Ide pavúk po stene, kým sa (Marka) zasmeje. Šujo, bujo, vypusť mi ho! Za koľko? Za (päť). Naše húsatá sa všetky cez priekopu poprekoprcovali. Varila mamička kasičku, varila, varila; tomuto dala na lyžičku, tomuto na panvičku, tomuto na tanierik, tomuto na mištičku a tomuto hlávku odrezala a párala rybočku, párala, párala. Malé pána, kostrbáňa, v hustom háji kozy zháňa.