„Ide svrček po stene, kým sa (Marka) zasmeje. – Ide pavúk po stene, kým sa (Marka) zasmeje."

Varila mamička kasičku, varila, varila; tomuto dala na lyžičku, tomuto na panvičku, tomuto na tanierik, tomuto na mištičku a tomuto hlávku odrezala a párala rybočku, párala, párala. Neplač, kúpime ti pleskáč! Ide pavúk po papuči, kým sa (Hanka) nerozpučí! Hore potokom, dolu potokom podpiera sa pán konským kopytom. Okolo Dobronivej deväť žiačkov chodí. Jeden vraví Dobronivá, druhý vraví Dobronivá, tretí vraví Dobronivá atď. Šujo, bujo, vypusť mi ho! Za koľko? Za (päť). Malé pána, kostrbáňa, v hustom háji kozy zháňa. No, len si poplač, budeš krajší. I ja, i ja, i Žofia, zavlečiem ťa do močila, do takého hlbokého, že nevyjdeš nikdy z neho! Píšem, píšem pisáričku, napíšem ti šestnásť, kto neverí, nech prečíta, či ich nieto šestnásť.