„Nezostalo po nich ani koreňa. – Nezostalo po nich ani klíka."

Vymazal ho pánboh z knihy. Mám troje detí a u boha dvoje. To len tak pod posteľ padlo. Môj mladý zať, a mladej nevesty nevidím! Už nad hrobom stojí. Zle, zle bez detí, keď vychováš, uletí. Starec opustený ako bobáčik. Ach, načože si ma, načo nechal, ako tú kvočku s tými kuraty! Čaká mu na smrť ako pavúk v škáre na muchu. Kde ste sa podeli, moje mladé časy!