„STRNÁDKA: Zle, zle, zle, zle bez detí, keď nerastie, uletí!"

Zle, zle bez detí, keď vychováš, uletí. Kamže pôjdeš proti noci! Havrany, havrany, počkajte ma málo, kým si bundu oblečiem, za vami sa povlečiem. HÚSATÁ: Malé sme, pekné sme! – Aké sme my pekné, čačané, pekné, čačané! STARÉ HUSI: I my sme také boli! GUNÁR: Dávno to bolo! HOLUB: Var mukú, var mukú! (Keď domáci odišli preč, zvieratá ich takto vyvolávali): KOHÚT: Kedy prídu? Umrel nám neboráčik, prišli srne ho opáčiť; ak ho neopáčime, zlým koncom pochodíme. HUS: Ta, ta, ta, do kňazovho žita! HÚSATÁ: Keby sme si boli vrece vzali! (Keď ich vyháňajú zo žita): Jaj, beda, prebeda, už nám vrece netreba! – (Keď sa mlatec cepami na ne zoženie): Už nám viac netreba! Najkrajšie dieťa ti najskorej čert vezme. Na ražeň tú ostatnú, na ražeň! Nekašli, aby ťa nenašli.