„PREPELICA: Podspodok, podspodok! – Poďte žať, poďte žať! – Pod poľom, pod poľom!"

LASTOVIČKA (zobúdza ľudí): Tri bili, štyri bili, ja som vstala, postieľku si postlala, a ty ešte spíš, či sa nehanbíš? – Štyri bili, daj tú kašu na misu! – Menšiemu menšie, väčšiemu väčšie, a kto nechceš, vytri, vytri a vyhoď na mráz! – Čo robíte? Vŕtame, vŕtame. Nevŕtaj, rozštiepiš! – Už som nanosila, navozila, a tu neni nikde ništ! – Odišla som, plné komory, plné stodoly, a keď som sa navrátila, nenašla som ništ! Prešpor. stol. MLYN (keď melie pre známych): Pomaly, pomaly! – (Keď má mnoho mletia): Každému, každému! MORKA (za rána): Drevo pílim, pílim, pílim, a vy ešte spíte, spíte, spíte; kakafuj, kakafuj, kakafuj! SÝKORKA: (zjari): Pohonič, hotuj bič! Či či trn, či či trn, činčarara! Vstávaj hore, holoritá, či nevidíš, že už svitá?! Na jar zamaž, v jeseni zapráš. Pomáhaj v dedine bývať! Ženci do poľa, včeličky z poľa. Dal boh vtákom krídla a ľuďom ruky. Keď brány oberáš, vtedy do stodoly poberáš.