„VRABEC (po zobraní úrody): Gazda som, gazda som! – Gazda Sto, gazda Sto! (zŕn.) – V zime, v nedostatku už ticho: Tšš, tšš! – Keď berie zrno zo stodoly, kričí: Ništ, ništ! – Žencom privoláva: Žaň, Žan, Žan! – Keď sedliak mláti, vychvaľuje ho: Gazda, gazda! – Ale pred novou úrodou sa mu vysmieva: Všivák, všivák, nemá nič!"
Vysvetlenie významu AI
Úslovie vyjadruje nestálosť a pretvárku vrabca, ktorý sa správa rôzne podľa svojej momentálnej situácie a potrieb.
Podobné prísloviaAI
HUS: Ta, ta, ta, do kňazovho žita! HÚSATÁ: Keby sme si boli vrece vzali! (Keď ich vyháňajú zo žita): Jaj, beda, prebeda, už nám vrece netreba! – (Keď sa mlatec cepami na ne zoženie): Už nám viac netreba!
Ešte miesta neohrial a už sa preč berie. — Nikde miesta nezahreje.
Dáva, berie, pod kameňom žaby derie; a tie žaby kŕkajú, pokoja mu nedajú. – Najprv dal, potom vzal, pod kameňom žaby klal; a tie žaby kŕkali, pokoja mu nedali. Do školy – psi holí! – Ja sa tak nebavím!
Kam vietor, tam plášť.
Nič nie je také nestále ako chvíľa a ľudia.
Všakovak mu dudy hrali.
Na makovici korúhvička po vetre sa obracia.
KURA: Kót, kót, kót, kotkodák, znesiem vajce ako klát. – Kót, kót, kót, kotkodák, štvoro vajec za turák, jedno predám, jedno zjem, kohútovi nepoviem. – Kotko, kotko, kotkodák, tri vajíčka za turák, jedna predám, jedno zjem, kohútovi nepoviem.
HOLUB: Var mukú, var mukú! (Keď domáci odišli preč, zvieratá ich takto vyvolávali): KOHÚT: Kedy prídu?
Čihy k sebe, hrom do tebe! – Čihy k sebe, všetci k tebe! – Hot od seba, hrom do teba!
