„HUSÁR: O týždeň! TELIATKO: (prenikavo a zhlboka): Ach, beda mne!"

HUS: Ta, ta, ta, do kňazovho žita! HÚSATÁ: Keby sme si boli vrece vzali! (Keď ich vyháňajú zo žita): Jaj, beda, prebeda, už nám vrece netreba! – (Keď sa mlatec cepami na ne zoženie): Už nám viac netreba! HOLUB: Var mukú, var mukú! (Keď domáci odišli preč, zvieratá ich takto vyvolávali): KOHÚT: Kedy prídu? MORIAK: Udri! udri! udri! MORKA: A keby to teba tak, tak, tak, tak, tak! HÚSATÁ: Malé sme, pekné sme! – Aké sme my pekné, čačané, pekné, čačané! STARÉ HUSI: I my sme také boli! GUNÁR: Dávno to bolo! Bola jedna zelená sviňa, už sa rozprávka začína; a tá zelená sviňa mala tetku, už je rozprávka v prostriedku; a tá tetka bola rozpasená, už je rozprávka dokončená. KOHÚT (kikiríka): Gazda korher; DRUHÝ KOHÚT (nato): A gazdiná väčší! Domine, domine, sedí rechtor v komíne a rechtorka za pecou, bije deti palicou. VRABEC (po zobraní úrody): Gazda som, gazda som! – Gazda Sto, gazda Sto! (zŕn.) – V zime, v nedostatku už ticho: Tšš, tšš! – Keď berie zrno zo stodoly, kričí: Ništ, ništ! – Žencom privoláva: Žaň, Žan, Žan! – Keď sedliak mláti, vychvaľuje ho: Gazda, gazda! – Ale pred novou úrodou sa mu vysmieva: Všivák, všivák, nemá nič! Á bé cé dé mačka pradie, kocúr motá a vlk zametá okolo plota. Ako je jasno! Čo ťa pľasklo?