„MORKA (za rána): Drevo pílim, pílim, pílim, a vy ešte spíte, spíte, spíte; kakafuj, kakafuj, kakafuj!"

LASTOVIČKA (zobúdza ľudí): Tri bili, štyri bili, ja som vstala, postieľku si postlala, a ty ešte spíš, či sa nehanbíš? – Štyri bili, daj tú kašu na misu! – Menšiemu menšie, väčšiemu väčšie, a kto nechceš, vytri, vytri a vyhoď na mráz! – Čo robíte? Vŕtame, vŕtame. Nevŕtaj, rozštiepiš! – Už som nanosila, navozila, a tu neni nikde ništ! – Odišla som, plné komory, plné stodoly, a keď som sa navrátila, nenašla som ništ! Prešpor. stol. Od válova do brloha. Iba vtedy vstáva, keď žobrák z tretej dediny príde. — Iba vtedy vstáva, keď je žobrák už na piatej dedine. Mohol byť kňazom, keď nechce ťahať. Pánubohu deň kradne. Ľahostaj si robí. Svätí svätého Ležúcha. — Svätí svätého Ležiaka. A. Jaj, keby mi chcela tá hruška do úst odpadnúť! B. Jaj, keď sa ti len chce tie ústa rozdrapovať! Žena, upeč kabáč; sebe s deťmi jeden a mne dva, a omasť mi, azda si dačo zjem. Žena, praď kúdeľ! Ale mužíčku, pospime si večerom, vstaneme ránom. Vstávaj, ženo! Ale, mužíčku, poležme si zrána, posedíme zvečera.