„MORIAK: Udri! udri! udri! MORKA: A keby to teba tak, tak, tak, tak, tak!"

HUSÁR: O týždeň! TELIATKO: (prenikavo a zhlboka): Ach, beda mne! Každý pes ináč breše. Poraďme sa, povaďme sa! Od včely med, od hada jed. HUS: Ta, ta, ta, do kňazovho žita! HÚSATÁ: Keby sme si boli vrece vzali! (Keď ich vyháňajú zo žita): Jaj, beda, prebeda, už nám vrece netreba! – (Keď sa mlatec cepami na ne zoženie): Už nám viac netreba! HOLUB: Var mukú, var mukú! (Keď domáci odišli preč, zvieratá ich takto vyvolávali): KOHÚT: Kedy prídu? S hluchým sa zhovára. KOHÚT (kikiríka): Gazda korher; DRUHÝ KOHÚT (nato): A gazdiná väčší! Ja o Havlovi, ten o Pavlovi. – Ja o slivách a on o hlivách. – Ja o voze a ten o cibuli. – Ja o voze a on o koze. – Pýtali sa ho o slivách a on odpovedal o hubách. Rujný pes máva potrhané uši.