„KURA: Kót, kót, kót, kotkodák, znesiem vajce ako klát. – Kót, kót, kót, kotkodák, štvoro vajec za turák, jedno predám, jedno zjem, kohútovi nepoviem. – Kotko, kotko, kotkodák, tri vajíčka za turák, jedna predám, jedno zjem, kohútovi nepoviem."

VRABEC (po zobraní úrody): Gazda som, gazda som! – Gazda Sto, gazda Sto! (zŕn.) – V zime, v nedostatku už ticho: Tšš, tšš! – Keď berie zrno zo stodoly, kričí: Ništ, ništ! – Žencom privoláva: Žaň, Žan, Žan! – Keď sedliak mláti, vychvaľuje ho: Gazda, gazda! – Ale pred novou úrodou sa mu vysmieva: Všivák, všivák, nemá nič! Zjedz! A nikomu nepovedz! HOLUB: Var mukú, var mukú! (Keď domáci odišli preč, zvieratá ich takto vyvolávali): KOHÚT: Kedy prídu? Predajná krava každá teľná a kobyla, ako chceš: ak chceš žrebná, ak chceš nie. HUS: Ta, ta, ta, do kňazovho žita! HÚSATÁ: Keby sme si boli vrece vzali! (Keď ich vyháňajú zo žita): Jaj, beda, prebeda, už nám vrece netreba! – (Keď sa mlatec cepami na ne zoženie): Už nám viac netreba! Nechce s farbou von. Tají do duše. – Tají do hrdla. Nesiahaj toho koňa! Odpoveď: Šak má mäso! KOHÚT (kikiríka): Gazda korher; DRUHÝ KOHÚT (nato): A gazdiná väčší! Vytáča ako nitku. – Vykrúca ako nitku.