„Mám troje detí a u boha dvoje."

Nezostalo po nich ani koreňa. – Nezostalo po nich ani klíka. To len tak pod posteľ padlo. Vymazal ho pánboh z knihy. Môj mladý zať, a mladej nevesty nevidím! Má toľko dzecí, jak na hnoji smecí. Ach, načože si ma, načo nechal, ako tú kvočku s tými kuraty! Moja, moja Hanička, meno moje drahuo! Ja utrápená matka! – Ja bolestná matka! Môj syn jediný, od boha vyžiadaný! Keď umrie otec, sú deti len polosiroty; keď umrie matka, sú celé.