„Dora zo Sampora. — Rozum, Dora, Cífer horí!"

Ó, človeče hriešny, všecek si smiešny! Ty Hoľo Cmarovie! Veď si mi ty zaň! — Veď si mi ty za človeka! A pozdravenie kdeže si nechal? Kto ťa mal, keď ťa neoblízal! Vyzerá ako Filip z konopí, že je i on tu. Neohebný ako slon. Huh, babal — Huh, Janko, hrachovina horí! Šialený ako pudivietor. Hop, tatko, cez blatko, upadnete, všetky si galôtky zababrete; neposlúchol som si syna, zababral som sa ako sviňa.