„Všade chce byť prvý. — Všade chce mať predok."

Keď sa koňovi do zubov nastýkalo, vyhadzuje zadkom. Krídla vyvyšuje. Dobre, že na hlave nechodí od pýchy. — Nevie ani, ako ma chodiť od pýchy. Pokazil z neho pánboh pána. Nazdá sa, že bude svety súdiť. — Nazdá sa, že hneď nebo spadne, keď on vstane. — Na dá sa, že je už polobohom. — Nazdá sa, že je už v nebeskej sláve. — Nazdá sa, že sám všetku múdrosť pojedol. — Nazdá sa, že celý svet je jeho. Rozhadzuje sa, ako čo by trom dedinám rozkazoval. — Rozhadzuje sa, ako keby on bol v stolici pánom. — Rozhadzuje sa, ako keby mal pol sveta. Pechorí sa ako žaba. Má ražeň v zadku. — Má špilku v krku. Prechodí sa ako chudobný gróf. Klobúčik si nakrivo zatáča.