„Parádu reže. — Parádu češe."

Videla žaba koňa kuť, zdvihla tiež nohu. — Videla žaba koňa kovať, zdvihla tiež nohu. Prázdny klas hore trčí. Rozhadzuje sa, ako čo by trom dedinám rozkazoval. — Rozhadzuje sa, ako keby on bol v stolici pánom. — Rozhadzuje sa, ako keby mal pol sveta. Prechodí sa ako chudobný gróf. Nazdá sa, že bude svety súdiť. — Nazdá sa, že hneď nebo spadne, keď on vstane. — Na dá sa, že je už polobohom. — Nazdá sa, že je už v nebeskej sláve. — Nazdá sa, že sám všetku múdrosť pojedol. — Nazdá sa, že celý svet je jeho. Bohatý — pyšný; chudobný — pokorný. — Bohatý — rohatý. V kožuchu nosí múdrosť. Keď sa koňovi do zubov nastýkalo, vyhadzuje zadkom. Len tak nemudruj! — Len sa tak nepechor! Pyšný ako páv. — Spustí chvost ako páv, keď si na nohy pozrie. — Vykračuje si hrdo ako páv.