„Vzal si nôž do chleba."

On je z Chudobíc a ona z Núdzovej. S tým ona mohla vždy chlieb jesť. Pýtal sebe unížene kus chleba svojej žene. Doniesla mu desaťtisíc v prstoch. Pobrali sa na mená. Neberie paničku, ale ladičku. – Neberie paničku, ale truhličku. Ožeň sa, obes sa, na jedno ti padne, vezmi mrcha ženu, do pekla ťa vtiahne. Žení sa na pastvu. Vydať, bože, vydať, ale vedieť ako; s mrcha tovarišom do rôčka deľako. Do rôčka deľako a do smrti je diaľ, veď je to, mamička, veľmi ťažký pohár! Z obidvoch koncov u nich svieca horí.