„On je z Chudobíc a ona z Núdzovej."

Vzal si nôž do chleba. Už som sa vydala, bože Hospodine; mám že sa nachodiť s hrncom po dedine! Ó, znati, znati, ktorý je ženatý: skrčí sa, zhrbí sa ako pes kudlatý. Zadrhla sa s ním. Za turák, za dva, strhla sa svadba. Hlávočka ti pekne a robota v pekle; mrzkú schôdzu máš, nerada robíš, rada dlho spíš; večer mi ideš spať, ráno mi nechceš vstať, žena moja mladá, zle sa budeme mať! Z obidvoch koncov u nich svieca horí. Jarmo si na krk zavesil. Iba čo som sa zakosílila! – Iba čo som si slobodu zaviazala. – Iba čo som si svet zaviazala! Ten môj ťažký kríž!