„Všakovak mu dudy hrali."

Alebo je vždy smutná, alebo sa blázni. Ranný dážď, ženský plač, panská láska a aprílová chvíľa – to všetko na zajačom chvoste visí. Plač a smiech nosí v jednom vrecku. Išlo mu do plaču. Neviem, kde sa mi len tie slzy berú! Vyzerá ako sedem drahých časov. Na veľký smiech obyčajne nasleduje plač. Za hodinu ako mäd a za desať ako had. – Viac jedu, než medu. U toho je rozum ako polievka. Ešte miesta neohrial a už sa preč berie. — Nikde miesta nezahreje.