„Taký je vyláskaný, hneď by svetom uletel od radosti. — Taký je vytešený, hneď by svetom uletel od radosti."

Taký bol, len na vyletenie od radosti. Len sa tak naň uškŕňal od radosti. — Len sa tak naň uškúlil od radosti. — Len tak plával od radosti. — Len sa tak rozplýval od radosti. — Len tak rástol od radosti. Mal z kože vyskočiť od radosti. Srdiečko by z neho vyletelo od radosti. — Srdiečko by mu uletelo od radosti. Ani nevidí ani nepočuje od radosti. Nevie, kde mu je hlava od radosti. Oči mu hrajú od radosti. — Oči sa mu smejú od radosti. Smial sa, až mu srdce usedalo. Slzy mu od smiechu padali. Mal sa rozpučiť od smiechu. — Mal sa popukať od smiechu. — Mal sa zájsť od smiechu.