„Ani nohy z domu nevyloží."

Len vždy doma pod pecou sedí. Sedí doma ako kvočka. — Sedí doma ako vlk v diere. — Sedí doma ako mních. Zarástli mu ta chodníčky. Domár, odľud, samotár. Za pecou vyrástol. Chce, aby mu vždy jednu nôtu húdol. — Vo mlyne hudieš. — Vždy jednu nôtu hudie. — Vždy len tú starú hudie. — Vždy na jedny gajdy hudie. — Vždy na jedny gajdy píska. Dučí doma ako dudok. Ani nevraví, ani nehľadí. — Ani pekne hľadieť nevie. Kde ho postavíš, tam stojí. — Kde ho strčí, tam trčí. — Kde ľapne, tam hapne. Nedajbože od toho odstúpiť ani na vlas!