„Zažni mu o poludní sviecu, a predsa ti neuverí."

Krúti hlavou ako neveriaci Tomáš. Neuverí, čo mu dušu na dlaň vychráčeš. — Neuverí, čo mu dušu na dlaň vyložíš. Nedá na dobré slovo. — Nechytí sa ho dobré slovo. Vo dne nevidí. Len tak cez zuby mu odpovedal. Ba len kto by tomu veril! – Ba len kto by to počúval! – Aj to je blázon, kto tomu verí. Ukázal mu chrbát. Nechce mu to z kotrby vyjsť. — To mu v kotrbe trčí. Oko neuvidí, srdce neuverí. Chce, aby mu vždy jednu nôtu húdol. — Vo mlyne hudieš. — Vždy jednu nôtu hudie. — Vždy len tú starú hudie. — Vždy na jedny gajdy hudie. — Vždy na jedny gajdy píska.