„Vo dne nevidí."

Zažni mu o poludní sviecu, a predsa ti neuverí. Nedá na dobré slovo. — Nechytí sa ho dobré slovo. Ukázal mu chrbát. Nechce mu to z kotrby vyjsť. — To mu v kotrbe trčí. Nepohne sa, ani tá skala. Či si slepý, či nevidíš, či nepočuješ? Chce, aby mu vždy jednu nôtu húdol. — Vo mlyne hudieš. — Vždy jednu nôtu hudie. — Vždy len tú starú hudie. — Vždy na jedny gajdy hudie. — Vždy na jedny gajdy píska. Neuverí, čo mu dušu na dlaň vychráčeš. — Neuverí, čo mu dušu na dlaň vyložíš. Nedajbože od toho odstúpiť ani na vlas! Nevie ani ústa rozdrapiť. — Nevie ani ústa rozpantať.