„Ani sa mu ucho nezohne. — Ani si na ucho neberie, keď zavoláš naň. — Hrubých uší človek. — Zabité uši. — Tŕním zarastené uši. — Jedným uchom dnu, druhým von. — Tebe z úst, jemu mimo uší šust! — Všetko púšťa mimo ucha."

Spravil sa hluchým a nemým. Ukázal mu chrbát. Darmo reči do vetra púšťať. — Hovorím do vetra! Daj si uši vystriekať! Nedbá na moje reči, ako čo by to pes zabrechal. — Nedbá na moje reči, ani čo by to pes zaštekal. Sedí si na ušiach. Má hluchú muchu v uchu. — Má špunty v ušiach. — Má v ušiach kameň zakovaný. Mrdol plecami, akoby sa ho to ani netýkalo. Holým stenám káže. Iba bajúzom mrdol na to.