„Ani prosby, ani hrozby, ani slová božie sa ho nechytajú. — Ani prosbou, ani hrozbou."

Neposlúchne, čo mu na krk stúpiš. Nedá na dobré slovo. — Nechytí sa ho dobré slovo. Chce, aby mu vždy jednu nôtu húdol. — Vo mlyne hudieš. — Vždy jednu nôtu hudie. — Vždy len tú starú hudie. — Vždy na jedny gajdy hudie. — Vždy na jedny gajdy píska. Nechce mu to z kotrby vyjsť. — To mu v kotrbe trčí. Nedajbože od toho odstúpiť ani na vlas! Ani palicou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ. — Ani kyjanou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ. — Ani kyjanicou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ. — Ani kiahnicou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ. Nič sa ho nechytí, ani dobré, ani zlé. Nepohne sa, ani tá skala. Nič nemožno z neho vybiť. Čo si ten raz do hlavy vezme, to nepopustí. — Čo si ten raz do kotrby vezme, to nepopustí.