„Neuverí, čo mu dušu na dlaň vychráčeš. — Neuverí, čo mu dušu na dlaň vyložíš."

Zažni mu o poludní sviecu, a predsa ti neuverí. Neposlúchne, čo mu na krk stúpiš. Nechce mu to z kotrby vyjsť. — To mu v kotrbe trčí. Ani palicou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ. — Ani kyjanou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ. — Ani kyjanicou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ. — Ani kiahnicou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ. Nedajbože od toho odstúpiť ani na vlas! Nepohne sa, ani tá skala. Ani prosby, ani hrozby, ani slová božie sa ho nechytajú. — Ani prosbou, ani hrozbou. Hlavatý človek. Nedá na dobré slovo. — Nechytí sa ho dobré slovo. Dosť mu už do tej hlavy natrúbil. — Dosť mu už do uší natrúbil.