„Nenakriatneš ho, a čo bys’ si ústa zodral."

S tým nezájdeš nikam, ani podobrotky, ani pozlotky. Môžeš mu i do zadku trúbiť, nič s ním nevykážeš. Od tvrdej hrče i sekera odskakuje, i vyštrbí sa na nej. Neposlúchne, čo mu na krk stúpiš. Ani palicou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ. — Ani kyjanou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ. — Ani kyjanicou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ. — Ani kiahnicou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ. Nechce mu to z kotrby vyjsť. — To mu v kotrbe trčí. Nedajbože od toho odstúpiť ani na vlas! Akoby hrach na stenu hádzal. — Akoby stene dohováral. Nepohne sa, ani tá skala. Ani prosby, ani hrozby, ani slová božie sa ho nechytajú. — Ani prosbou, ani hrozbou.