„Nedbá na moje reči, ako čo by to pes zabrechal. — Nedbá na moje reči, ani čo by to pes zaštekal."

Ukázal mu chrbát. Nedbajný ako somár. Nič sa ho nechytí, ani dobré, ani zlé. Mrdol plecami, akoby sa ho to ani netýkalo. Iba bajúzom mrdol na to. Nedá na dobré slovo. — Nechytí sa ho dobré slovo. Ani sa mu ucho nezohne. — Ani si na ucho neberie, keď zavoláš naň. — Hrubých uší človek. — Zabité uši. — Tŕním zarastené uši. — Jedným uchom dnu, druhým von. — Tebe z úst, jemu mimo uší šust! — Všetko púšťa mimo ucha. Uhol plecom. — Mihol plecom. — Zívol plecom. Spravil sa hluchým a nemým. Len ty mluv, keď som zdruv.