„Pozde zatvárať klietku, keď vtáča uletí."

Pozde zamykať stajňu, keď kravu vlk zožral. — Pozde zamykať stajňu, keď kone vyviedli. Pozde zajaca chytať za chvost, keď si ho nechytil za uši. Pozde je kebycha honiť! Tak ti treba, môžeš mať rozum! Keby koza neskákala, nohy by si nezlámala. Iba vtedy prestane, keď sa mu už za sáru leje. — Iba vtedy začne, keď sa mu už za sáru leje. — Iba vtedy prosí, keď sa mu už za sáru leje. — Iba vtedy zvie, že je zle, keď sa mu už za golier naleje. Dotiaľ sa v ohni hrabal, kým sa nespálil. Vtedy je dosci, keďz mu lámu kosci. Tak to býva, kto sa v lete neumýva! — Tak to býva, keď sa človek nepodíva! Do tých čias papril, kým nepohubil.