„Iba vtedy prestane, keď sa mu už za sáru leje. — Iba vtedy začne, keď sa mu už za sáru leje. — Iba vtedy prosí, keď sa mu už za sáru leje. — Iba vtedy zvie, že je zle, keď sa mu už za golier naleje."

Keď ťa mrzí voš, hoď kožuch do ohňa! Vtedy je dosci, keďz mu lámu kosci. Pozde zatvárať klietku, keď vtáča uletí. Išiel len tak nazdarboh. Pozde zamykať stajňu, keď kravu vlk zožral. — Pozde zamykať stajňu, keď kone vyviedli. Pozde zajaca chytať za chvost, keď si ho nechytil za uši. Pes nepláva, dokiaľ sa mu pod chvost neleje. — Pes nepláva, len keď sa mu do uší naleje. Všetko strepal dovedna. Nechal sa len naverímboha. Nevolaj vlka z hory!