„Keď ťa mrzí voš, hoď kožuch do ohňa!"

Nerob nič huj, buj! — Nerob nič na bláznivosť. — Nerob nič vospust sveta! — Nerob paškálu, trafíš na skalu. Nevolaj vlka z hory! Dotiaľ mudroval, kým nepremudroval. Na blato nenačim veľa dažďa. Nechoď z mosta doprosta! Iba vtedy prestane, keď sa mu už za sáru leje. — Iba vtedy začne, keď sa mu už za sáru leje. — Iba vtedy prosí, keď sa mu už za sáru leje. — Iba vtedy zvie, že je zle, keď sa mu už za golier naleje. Kto veľmi náhli, ľahko sa popáli. Do tých čias papril, kým nepohubil. Rozmýšľa, ako by na psotu vyšiel. Tak to býva, kto sa v lete neumýva! — Tak to býva, keď sa človek nepodíva!