„Cigán každú zimu sľuboval, že sa už na druhý raz nenechá bez dreva."

Dotiaľ sa v ohni hrabal, kým sa nespálil. Blázon iba na vlastnej škode zmúdrie. Darebák aj pod strechou zmokne. Vtedy je dosci, keďz mu lámu kosci. Kto koňovi pod chvostom býva, toho vše kôň kopne. Tak ti treba, môžeš mať rozum! Tak ti treba, prečo nepočúvaš múdrych ľudí rady! Sám si podťal haluz pod sebou. — Pod sebou drevo rúbe. — Láme pod sebou konár. Vôľa ho zopsula. Pes nepláva, dokiaľ sa mu pod chvost neleje. — Pes nepláva, len keď sa mu do uší naleje.