„Nezaložil by ťa ani čo bys’ ho preboha prosil."

Ani suchého chleba nepodá. Nevyprosíš od neho, čo bys’ krvou zaplakal. Skôr by od jalovej kravy teľa vyžiadal, ako niečo od skúpeho. Ani bohu, ani svetu. Daj si ho zasoliť! Ťažko páperie pustí. Dal mu ako psovi na vidličke. Štyroch obíde a piatemu nič nedá. Nedal mi ani čo by mucha na krielci uniesla. Nedá ti to, čo by sa to od ťažkej nemoci žiadalo. — Nedá ti to, čo by si hneď dušu pustil. — Nedá ti to, čo by si jazyk vyplazil.