„Za fašiangy pôst."

Na fašiangy výskal, v pôste bruchom stískal. Pôst — chyť sa za chvost. Na Velikú noc — najedel sa moc; Na Ducha — do pol brucha; Na Trojicu — už len za užicu. Po fašiangu pôst býva. Na Veľkú noc najem sa moc; na Ducha do pol brucha ; na Trojičku len trošíčku a na Jána už v bruchu jama. I po žatve bývajú suché dni. Kde často hody, tam neďaleko hlady. Fašangy, fašangy, fašangové časy; jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy. A my chlapci neboráci nemáme čo jesti, musíme sa z dom’ do domu po dedine pliesti. Voľakedy si ceduľami fajku zapaľoval, a teraz je žobrák. — Voľakedy si banknótami fajku zapaľoval, a teraz je žobrák. Po veľkej suchote môže aj veľa dažďa prísť.