„Veľká kuchyňa, malý testament. — Veľká kuchyňa ešte nikdy testament nerobila."

Mnoho rúcha vošlo už do brucha. Vzácne veci a rúcha stratili sa do brucha. Groš za grošom, zlatý za zlatým, pekne sa všetko minie. Jeden idze na odpust a druhý zas na rozpust. Nieto toho moc, aby sa neminulo, a toho málo, aby dosť nebolo. Dupči, Janko, dupči, keď ti otec kupčí. Vrabec sa zarobí, a hus sa stroví. Čo otec nazhromaždil motykou, to syn rozhadzuje lopatou. Čo sa môže dlaňou zapchať, načo celý človek? Na vidličke snadne, ale chytro spadne. — Na vidličky ladne, ale rado spadne.