„Mnoho rúcha vošlo už do brucha."

Vzácne veci a rúcha stratili sa do brucha. Ešte i klobásu na slaninu doplácať! — Ešte i sadlo na slaninu doplácať! Každý by viac strovil, keby mal! Čo po takej krave, ktorá nadojené mlieko vykopne. Nieto toho moc, aby sa neminulo, a toho málo, aby dosť nebolo. Na grošovom prasati päťgrošový motúzok. Vrabec sa zarobí, a hus sa stroví. Kam sa obrátiš teraz, keď je svet nie konský zadok?! Čo sa môže dlaňou zapchať, načo celý človek? Dupči, Janko, dupči, keď ti otec kupčí.