„Iba vtedy vstáva, keď žobrák z tretej dediny príde. — Iba vtedy vstáva, keď je žobrák už na piatej dedine."

Žena, praď kúdeľ! Ale mužíčku, pospime si večerom, vstaneme ránom. Vstávaj, ženo! Ale, mužíčku, poležme si zrána, posedíme zvečera. Priberá sa ako kňaz orať. Hviezdy číta. — Hviezdy číta na poludnie. Žena, upeč kabáč; sebe s deťmi jeden a mne dva, a omasť mi, azda si dačo zjem. Hop, hop, zajtra rob a pozajtre švábky škrob! Pánubohu deň kradne. Pre svätú hnilobu nemôže. Ľahostaj si robí. A. Jaj, keby mi chcela tá hruška do úst odpadnúť! B. Jaj, keď sa ti len chce tie ústa rozdrapovať! Akýže si tlelý!