„Ešte spí, keď už žobrák na tretiu dedinu zašiel."

Kto nerád vstáva, utrie si ústa. Hop, hop, nič nerob, otrhaný, bosý choď! Žena, praď kúdeľ! Ale mužíčku, pospime si večerom, vstaneme ránom. Vstávaj, ženo! Ale, mužíčku, poležme si zrána, posedíme zvečera. Komu sa lení, ten nič neuhoní. Nerád do tvrdého vŕta. Zuby si na slnci vysúša ako Cigán. Ľahostaj si robí. Stonci stonú, chlebce hynú, nedeľa príde a pohrabu nič! Kto dlho leží, psota mu do zadku beží. Iba vtedy vstáva, keď žobrák z tretej dediny príde. — Iba vtedy vstáva, keď je žobrák už na piatej dedine.