„Otče náš, jenž si — včasráno zjem si. — Otčenáš, který si — včasráno do misy."

Žena, upeč kabáč; sebe s deťmi jeden a mne dva, a omasť mi, azda si dačo zjem. Keď jesť, tak jesť, a keď robiť, tak sa skryť. Chceš chleba? Daj! A robiť? Jaj! A tancovať? Hopsasa, rasasa, a robiť nechce sa! Do roboty ako za vlasy a do jedenia akoby pálil. Tučný od lenivosti fučí. Ľahostaj si robí. A. Jaj, keby mi chcela tá hruška do úst odpadnúť! B. Jaj, keď sa ti len chce tie ústa rozdrapovať! Boží dar po peci sa pováľal. — Boží dar bez kvasníc. Pánubohu deň kradne. Od válova do brloha.