„Môj otec bol dobrý gazda, a ja sem jeho syn: on sám zedel mech zemákú a ja dva mechy zím."

Vylihuje ako slon. — Vyvaľuje sa ako máček na slnci. Zuby si na slnci vysúša ako Cigán. Rád kocúr ryby jedá, ale za nimi do vody sa nedá. Skúpy moc stroví, lenivý moc schodí. Drží ruky vo vreckách. Žena, upeč kabáč; sebe s deťmi jeden a mne dva, a omasť mi, azda si dačo zjem. Bude radšej vši pásť a holú dlaň lízať, akoby mal robiť. Kto veľa stojí, zhrbatie. Čo otec nazhromaždil motykou, to syn rozhadzuje lopatou. Otec zdiera, syn márnik sa vyškiera.