„Bože a pane, vezmi sane, a mňa na ne!"

Vlasy mu opuchli. — Vlasy ho bolia. Drží ruky vo vreckách. Chceš chleba? Daj! A robiť? Jaj! A tancovať? Hopsasa, rasasa, a robiť nechce sa! Zíva sa mu ako psovi na pazderí. Nechcelo sa Cigánovi žať, že vraj nech si zbiera, kto si porozsýpal. Nerád do tvrdého vŕta. Žena, upeč kabáč; sebe s deťmi jeden a mne dva, a omasť mi, azda si dačo zjem. Zuby si na slnci vysúša ako Cigán. Za tenší koniec prácu chytá. Žena, praď kúdeľ! Ale mužíčku, pospime si večerom, vstaneme ránom. Vstávaj, ženo! Ale, mužíčku, poležme si zrána, posedíme zvečera.