„Celý svet je môj! hovorí žobrák."

Lyžíc dosť, len by sme mali s čím jesť. Keď je žobrák sýty, ale kapsa nie. Neboj sa, veď nás psota neopustí. Zlata ako blata. Pre chudobnú strechu prídeš do posmechu. Hojže, bože, chleba, už je gamba otvorená. Chudoba de Badín a Psota de Garamsek. Keď Cigánovi troje prasiec zdochlo, pri prvom riekol: má z čoho; pri druhom: tomu dochne, kto má; pri treťom: prestal zdoch! Horká jeho bryndza! Má ten čerta rohatého, nie peniaze.