„Chudobný človek nikdy sa dobre nemal, ani sa mať nebude, ani bodaj sa nemal."

Neboj sa, veď nás psota neopustí. Ide bieda, otvor vráta! Zo žobráka nikdy nič nebude. Keď Cigánovi troje prasiec zdochlo, pri prvom riekol: má z čoho; pri druhom: tomu dochne, kto má; pri treťom: prestal zdoch! Psota mu z každého kúta kuká. — Psota mu z každého kúta hľadí. — Psota mu z každého kúta vyzerá. Chudobu nikto na svete nepremôže. Naša kapsa úbohá, všetko vezme, čo boh dá. — Čo boh dá, s tým do kabely. Od spodku sa derie, od vrchu ho vši hryzú. — Od spodku sa derie, od vrchu ho vši žerú. Kde nič, tu nič! Žobrák len žobrákom zostane.