„Tvoje oči hrajú, ale ma sklamajú."

Kde obed, tam milá; kde večera, tam iná. Čo dedina, to milá; čo hodina, to iná. Žene never, kým sadlé mléko prehryzne, (načo ženy dokladajú:) a mužovi, kým slamku neprekročí. Čo nôžku, to k inej. Zbehla ma tá suka, ale ju už puká! Žena muža musí oklamať. Plače mati slzami a frajerka slinami. Tri razy môžeš veriť žene: raz, že je tvoja, keď ju vedieš od oltára; druhý raz, keď zľahla, že bola samodruhá; a tretí raz, keď zomrie, že bola chorá. Ani by žena ženou nebola, keby muža nepreviedla. Čo mestečko, to devečko; čo dedinka, to dievčinka.