„Kde obed, tam milá; kde večera, tam iná."

Čo dedina, to milá; čo hodina, to iná. Tvoje oči hrajú, ale ma sklamajú. Čo nôžku, to k inej. Čo mestečko, to devečko; čo dedinka, to dievčinka. Ranný dážď, ženský plač, panská láska a aprílová chvíľa – to všetko na zajačom chvoste visí. Na kom hlavu vidí, každého chce. Žene never, kým sadlé mléko prehryzne, (načo ženy dokladajú:) a mužovi, kým slamku neprekročí. Nič nie je také nestále ako chvíľa a ľudia. Hoci odpoly hnilé, keď je len srdcu milé. K bratovi srok, ku sestre skok. – K starej srok, k mladej skok. – K nám srečisko, inde skočisko.