„Zeman — chleba nemám. — Zeman — kúska chleba nemám. — Zeman, chleba nemám, iba jednu jalovičku, i tú predal za kôročku."

My sedliaci sme ako ryby; kam nás zaženú, tam nás lapajú. To je naše, sedliaci: po robote do práci, však iného nemáme, všetko pánom dávame. Sedliak pána, žid sedliaka a žida čert, ale naposledy sedliak ešte aj čerta oklame. Keď sa páni zvadia, sedliakovi dadia. — Keď sa páni zvadia, sedliaci sa za vlasy ruvať musia. Páni sa medzi sebou hnevajú, a sedliaci sa za nich bijú. Kto má želiara, má pána. Páni sa medzi sebou bijú, a sedliakovi koža praští. Má harmálesy so starým panákom. — Má harmálesy na psej koži. Vystúp, sedliak! Nabok, sedliak, ide zeman!